Dospelí často neúmyselne komunikujú s deťmi tak, že v budúcnosti sa u nich rozvinú komplexy a nesprávne postoje k životu. To všetko sa vytvára nevedome, ale hlboko zakorenené v mozgu detí.
Tieto problémy začínajú prenasledovať dieťa po celý život, potláčajú sebavedomie a ich silu v dospievaní, čo sťažuje správne rozhodovanie v dospelosti.
V našom článku sa môžete dozvedieť o 10 lekciách, ktoré sa deti učia emočným zanedbávaním dospelých.
10. Nebuď príliš šťastný alebo smutný
V detstve mnohí prežívajú veľmi silné pocity, ktoré nedokážu ovládať v dôsledku netvoreného emocionálneho systému.
Rodičia často namiesto toho, aby upokojili dieťa a hovorili mu, že by sa nemali hanbiť emócie, začínajú vysielať signály, že nadmerné pocity nie sú príliš dobré.
Dieťa sa začína snažiť nekontrolovať svoje emócie, ale oslabovať ich, čo ho robí dosť neutrálnym voči mnohým veciam, namiesto toho, aby bol úprimne šťastný alebo rozrušený.
9. Detské túžby nie sú také vážne
Dieťa, rovnako ako dospelý, má svoje vlastné túžby a potreby, ale nie všetci novo vyrobené rodičia im venujú náležitú pozornosť a zaobchádzajú sa s porozumením.
Dospelí často opovrhujú žiadosťami detí a ani sa nesnažia vysvetliť, prečo si túto hračku alebo takúto hračku alebo niečo nezakúpia, prečo by ste sa to nemali snažiť uspokojiť, či je to dobré alebo zlé.
Deti s týmto prístupom dospelých k ich potrebám často vyrastajú ľahostajne, v budúcnosti môžu rovnako riešiť žiadosti svojich rodičov o pomoc.
8. Neukazujte svoje pocity príliš veľa, pretože ich budú posudzovať ostatní
Deti často nevedia, ako ovládať svoje pocity a vyjadriť ich celkom otvorene a priamo, napríklad bez toho, aby boli rozpačití druhými, hlasno kládajú otázky, plačú alebo sa smejú.
Dospelým sa to nie vždy páči a mnohým sa dieťa učí, aby sa snažili týmto spôsobom neukazovať emócie, aby ich skryli pred ostatnými. V budúcnosti môžu také deti vyrastať stiahnuté, s ťažkosťami pri hľadaní spoločného jazyka s ľuďmi.
7. Slzy sú prejavom slabosti.
Skúsení psychológovia tvrdia, že plač je normálny, táto metóda rozstrekovania emócií pozitívne ovplyvňuje psychoemocionálny stav človeka, a ešte viac dieťa.
Dospelí ľudia však často plačú z detských sĺz, najmä keď chlapec plače, okamžite mu hovoria, že sa správa ako dievča.
Rodičia by mali pochopiť, že dieťa akéhokoľvek pohlavia musí niekedy plakať, dospelí by to nemali hlásiť súčasne, mali by ste sa starostlivo pokúsiť zistiť dôvod plaču a pomôcť dieťaťu vyrovnať sa s problémom, ktorý ho spôsobil.
6. Človek je na tomto svete sám
Dieťa od detstva by malo mať pocit, že jeho rodičia sú za ním, vždy pripravení ho podporiť v akejkoľvek situácii.
Ale v modernom rytme života sú dospelí takmer vždy zaneprázdnení svojimi vlastnými záležitosťami, často nemajú čas pochopiť problémy svojho dieťaťa, radšej ho nechávajú na pokoji.
V budúcnosti tieto deti začnú chápať, že v tomto svete nie je nikto, kto by mohol dúfať, všetci tu sú sami.
5. Nespoliehajte sa na iných ľudí, aby ste neboli sklamaní
Všetci ľudia potrebujú pomoc bez ohľadu na vek. Deti viac ako iné potrebujú podporu, tútorstvo a pomoc. Rodičia to často nerobia, mnohí sú zaneprázdnení postupovaním po kariérnom rebríčku a zarábaním peňazí.
Deti zostávajú bez práce. Aj keď sa obracajú na dospelých o pomoc alebo radu, často ich nedostávajú. Takto sa učia lekciu, že je lepšie nikoho nežiadať, aby neboli sklamaní.
4. Hnev je negatívna emócia, ktorej by sa malo vyhnúť.
Mnoho detí sa kvôli svojmu veku rozhnevá na ktorúkoľvek, dokonca aj na najvýznamnejšiu príčinu, napríklad preto, že kolesá autíčka odleteli alebo paže bábiky spadli.
Dospelí by nemali nadávať dieťaťu prejavom hnevu a hnevu, musíte pomôcť dieťaťu pochopiť dôvod jeho stavu a pokúsiť sa vyrovnať s touto emóciou.
Namiesto toho rodičia zakazujú dieťaťu, aby sa hnevalo alebo samy potlačilo svoj hnev. Dieťa sa tak dozvie, že hnev je zlý a nedá sa vyliať. V budúcnosti tieto deti postupne hromadia negatívne emócie, nemajú na výber, tento stav môže viesť k nervovému zrúteniu.
3. Hovoriť o vašich problémoch je pre ostatných ľudí prekážkou.
Ako dieťa rastie, môžu vzniknúť rôzne druhy problémov, v materskej škole sú spojené s priateľstvom medzi deťmi, v škole môže mať prvú lásku atď.
Dieťa často potrebuje radu dospelých, pretože majú bohatší životný zážitok. Rodičia však často odmietajú problémy alebo otázky svojich potomkov alebo sa im nemôžu pokúsiť nájsť riešenie alebo vysvetlenie.
Deti tak začínajú chápať, že ich problémy nie sú pre nikoho zaujímavé, okrem seba samých, a snažia sa s nimi vysporiadať samy, vypchávať hrče, ktorým by sa dalo zabrániť a pomôcť dospelým.
2. Malo by sa zabrániť nadmernej citlivosti.
Podľa dospelých je veľa detí príliš citlivých a emotívnych. Deti majú tendenciu sa často rozčuľovať alebo nahnevať, v tejto chvíli potrebujú podporu svojich rodičov, dieťa sa musí snažiť upokojiť a vyrovnať sa s emóciami.
Niektorí rodičia však prejavujú pocity slabosti aj v detstve, ktoré sa snažia dieťaťu sprostredkovať. Deti sa túto lekciu spravidla učia dobre av budúcnosti vyrastú veľmi emočne.
1. Ľudia sa nezaujímajú o to, čo hovoria ostatní
V detstve sú mnohí zvedaví, učia sa svet, kladú veľa otázok a snažia sa zdieľať novo nadobudnuté znalosti s ostatnými. Niektorí rodičia nechápu, aké dôležité je viesť rozhovor s dieťaťom, nadviazať s ním dialóg, položiť mu otázku, čo sa dnes naučil a ako strávil deň.
Mnoho dospelých je príliš zaneprázdnených prácou a svojimi záujmami a nevenujú dostatočnú pozornosť rozhovorom so svojimi vlastnými deťmi. Dieťa teda začína chápať, že jeho slová si nikto neuvedomuje, a začína sa snažiť udržať svoje myšlienky pre seba.